Prečo žijú korytnačky dlhšie, než mi ludia?

To hraničí so zázrakom a my ľudia sa môžeme od korytnačiek iba učiť! Podobne od slonov a papagájov. Nie iba geneticky kód, ale aj špeciálna životospráva napomáha týmto zvieratám žiť tak dlho.

Korytnačky majú veľmi pomalú latkovú výmenu (metabolizmus) a požierajú malé množstvá. Príliš veľké množstvá potravy spôsobujú rýchle starnutie. Čo z toho vyplýva pre nás -  veľké porcie jedál treba obmedzovať.

Korytnačky aj slony sa musia poriadne pohybovať, aby sa dostali k potrave. To ich drží vo forme. My ľudia sa ženieme za dennými pracovnými povinnosťami a večer po stresovom dni zhltneme čosi z chladničky alebo si objednáme pizzu. Výsledkom je obezita a stresom podmienené civilizačné ochorenia. Väčšina z 200 druhov korytnačiek žije z rastlinnej potravy, iba kde tu jedia mäso. A to aj napriek tomu, že nevedia, že kto je príliš veľa mäsa, skôr zomrie.

Korytnačky, slony a papagáje majú veľmi dobrú pamäť. To im napomáha ostávať v strehu, rýchlej orientácii a  žiť a prežiť. To platí aj pre ľudí. Cvičenie pamäti a jej cibrenie predchádza starobným ochoreniam ako je napr. starobná demencia. 

Korytnačka žije viac než 200 rokov, krokodíl okolo 70 rokov, slon 60-70 rokov, ťava 50 rokov, šimpanz 50-80 rokov, veľryba 200 rokov. A vôbec, aj naše domáce zvieratá, ak porovnáme dĺžku života psov a mačiek k životu nás ľudí. Náš životný kvocient je 4 a dospejeme k nemu v 21. roku života, náš priemerný vek je 80 rokov. (80:20 = 4). U psov je tento kvocient až nad 10 a u mačiek až nad 15.